RESQL dáva do pozornosti MŠVVaM SR

Dnešných 10- až 14-ročných tínedžerov nazývame generáciou ALFA. Sú prvou generáciou, ktorá sa narodila a formovala v 21. storočí, a prvou generáciou, z ktorých mnohí budú žiť aj v 22. storočí. Narodili sa do sveta internetu a digitálnych technológií a často sa označujú aj ako „digitálni domorodci“.

Sú najviac materiálne vybavenou a technologicky gramotnou generáciou, aká kedy existovala na našej planéte. Technológia sa pre novú generáciu detí a mladistvých stala prirodzenou súčasťou ich života a bez počítačov, tabletov, smartfónov si nevedia život ani predstaviť. Deti tretieho tisícročia sú technologicky veľmi vyspelé, vedia si nájsť obrovské množstvo informácií za niekoľko sekúnd. Deti virtuálnej generácie získavajú informácie na webových stránkach, rady a skúsenosti iných na portáloch a majú rozsiahlu sociálnu sieť nelimitovanú svetadielmi. Robia viac vecí naraz a rýchlo sa unudia, ak by do ich mozgu prichádzal len jeden stimul. Svoje súkromie zverejňujú na blogoch – od svojich dovoleniek, študijných problémov až po intímne zážitky, otvorene sa vyjadrujú v diskusných fórach a majú paralelnú identitu na internete.

Sú to „preinformované“ deti, na ktoré pôsobí denne veľké množstvo rôznorodých podnetov. Deti virtuálnej generácie bývajú často unavené z toľkého množstva informácií, motoricky nepokojné, mnohokrát neschopné dlhodobo sa sústrediť. Ich poznanie býva útržkovité, mnohým súvislostiam ešte nechápu.

Títo tínedžeri chcú byť veľmi nezávislí, ale na druhej strane potrebujú usmerňovanie a rady. Sú naučení, že dostávajú veľmi dlho pomoc od rodičov.

Tým, že sú zvyknutí na e-mailovú komunikáciu, SMS-kovanie alebo telefonovanie, tak stretnutia tvárou v tvár nie sú ich silnou parketou.

Generácia Alfa bude mať, ako uvádza portál Generationalpha, možnosť zamestnať sa v úplne nových odvetviach, medzi ktorými sú napríklad nanotechnológie, kybernetická bezpečnosť, autonómna doprava, virtuálna realita ai. Preferovať budú vzdelávanie v digitálnom svete, čo otvorí brány novým kurzom, tréningom, programom a iným digitálnym zručnostiam a inováciám a budú uprednostňovať flexibilnejšie formy zamestnania – práca na voľnej nohe, práca z domu.

Čo hovoria prieskumy?

HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) – medzinárodná štúdia, ktorá sa realizuje v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v 51 krajinách Európy a Severnej Ameriky už od roku 1983 – monitoruje zdravie a so zdravím súvisiace správanie 11-, 13- a 15-ročných školákov v ich sociálnom kontexte. Každé 4 roky sa do štúdie zapojí približne pol milióna žiakov vo veku 11 až 15 rokov s cieľom získať údaje umožňujúce porovnať situáciu v sledovaných krajinách a zistiť aktuálnu situáciu a trendy v živote týchto mladých ľudí. Slovensko je zapojené do medzinárodnej štúdie HBSC už od roku 1993 a posledný zber údajov prebehol v apríli až júni 2022, kedy výskumný tím štúdie HBSC z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach precestoval tisícky kilometrov po Slovensku a oslovoval školákov, ale aj riaditeľov škôl.

Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní školákov v ich sociálnom kontexte (Madarászová a kol., 2022) prináša odbornej, ale i laickej verejnosti dôležité informácie o tom, akým spôsobom obdobie pandémie ovplyvnilo životy detí v období adolescencie. Na tvorbe protokolu štúdie spolupracovalo viac ako 100 odborníkov z rôznych oblastí, ktorých cieľom bolo zmapovať tie najdôležitejšie aspekty života školákov.

Tu sú niektoré z výsledkov štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022:

• Približne 10 % chlapcov a dievčat, s výnimkou 15-ročných dievčat (16 %), vyhľadalo v minulom roku odbornú pomoc pre svoje emocionálne problémy, problémy s koncentráciou alebo so správaním.

• Problémy súvisiace s emóciami, koncentráciou a správaním u školákov za posledné štyri roky narástli. 22 % starších dievčat je ohrozených depresiou, tretina zase čelí miernej až silnej úzkosti.

• Viac než dve tretiny starších dievčat a dve pätiny starších chlapcov prežíva dve alebo viacero zdravotných ťažkostí minimálne raz do týždňa. Výskyt psychických ťažkostí u starších dievčat stúpol za posledné štyri roky približne o dvadsať percent a fyzické ťažkosti narástli približne o desať percent.

• Problémy súvisiace s emóciami, koncentráciou a správaním u školákov za posledné štyri roky narástli.

• Dve pätiny starších chlapcov (41 – 43 %), ale skoro tri štvrtiny starších dievčat (64 – 75 %) užívalo lieky na bolesť hlavy, brucha, chrbta alebo zubov, a to aspoň raz do mesiaca.

• Približne 15 % chlapcov a dievčat vo všetkých vekových skupinách (13 – 17 %) užívalo niektorý z liekov na zaspávanie, nervozitu alebo zlepšenie nálady aspoň raz za posledný mesiac.

• Užívanie liekov u dospievajúcich súvisí s poruchami spánku – čím sú školáci starší, tým menej z nich spalo 8 hodín a viac, a to najmä u starších dievčat.

• Problémy so spánkom spôsobovali najčastejšie trápenie sa pre školské povinnosti, konflikty alebo používanie mobilu/ internetu pred spánkom.

• Kým vo veku 11 rokov viac ako polovica chlapcov (54 %) participuje na organizovaných športových aktivitách v kluboch, a to aspoň raz týždenne, vo veku 15 rokov je to už iba tretina (31 %) chlapcov. U dievčat bola populárnejšia nešportová záujmová činnosť (27 – 42 %). Štvrtina 11-ročných (25 %), ale skoro polovica 15-ročných (46 – 48 %) žiakov sa nezúčastňuje na žiadnej organizovanej voľno-časovej aktivite.

• Tretine dievčat (31 %) a štvrtine chlapcov (26 %) vo veku 11 rokov sa v škole veľmi páči. Starší školáci sú so školou menej spokojní, veľmi spokojných je len približne 18 %. Nepozorujeme významný pokles spokojnosti, naopak, chlapcom sa v škole páči viac ako v minulosti.

• Pri plnení školských úloh sa cítia pod tlakom najmä staršie dievčatá – školský stres pociťuje až 40 % z nich. Nárast vnímaného tlaku v škole je najmä u starších dievčat oproti minulosti výrazný. Najväčším zdrojom stresu je skúšanie a písomky, ale aj hluk v triede.

• Väčšina školákov si myslí, že učitelia ich akceptujú takých, akí sú. Polovica školákov si myslí, že učiteľom na nich záleží. Čím sú školáci starší, tým menej často uvádzajú, že učiteľom môžu dôverovať, pričom dôvera v učiteľov oproti roku 2018 poklesla. Viac ako polovica školákov má v škole aspoň jedného učiteľa, ktorý je tam pre nich, keď potrebujú pomoc.

• Vnímaná je tiež nižšia miera sociálnej opory zo strany rodiny, najmä u starších dievčat. Len polovica dievčat vo veku 15 rokov môže hovoriť s rodinou o svojich problémoch. Približne štvrtina chlapcov a tretina dievčat vo veku 11 rokov sa s rodičmi rozpráva málo alebo vôbec nie, podobne menej často alebo vôbec nezvykne spoločne stolovať s rodičmi 10 % chlapcov a 15 % dievčat.

• Kým u 15-ročných školákov došlo k nárastu k spokojnosti s oporou zo strany rovesníkov, u dievčat došlo, naopak, k poklesu. Najčastejšie sa školáci stretli s výsmechom z postavy.

• Viac ako 70 % bolo zaľúbených výlučne do osoby opačného pohlavia (71 – 74 %), ale 7 % chlapcov a 13 % dievčat bolo zaľúbených do osoby rovnakého pohlavia. Skúsenosť s pohlavným stykom malo 16 % chlapcov a 9 % dievčat vo veku 15 rokov. Výskyt sledovaného romantického správania sa za uplynulé 4 roky nezmenil alebo mierne klesol.

• Osamelo sa v posledných dvanástich mesiacoch cítilo približne 10 % chlapcov. V prípade dievčat sa osamelo cítilo 26 % 13-ročných a 30 % 15-ročných. Dievčatá vo všetkých vekových skupinách vyjadrovalo vyššiu mieru prežívania osamelosti ako chlapci.

• Jedno z piatich dievčat vo veku 13 a 15 rokov je v riziku depresie (21 – 22 %). Chlapci vo všetkých vekových skupinách mali nižšiu pravdepodobnosť rizika depresie ako dievčatá.

• Tretina dievčat vo veku 13 a 15 rokov čelí miernej až silnej úzkosti (30 – 32 %). Chlapci v oboch vekových skupinách mali nižšiu pravdepodobnosť prežívania úzkosti ako dievčatá.

• Za ostatných 30 dní fajčila pätina 15-ročných školákov a školáčok (19 %). V prípade fajčenia elektronických ciga- riet je výskyt o niečo vyšší, 20 – 24 %. Za ostatných 30 dní pila alkohol tretina 15-ročných školákov a školáčok (32 – 36 %) a opilo sa 14 – 16 %. Kanabis za ostatných 30 dní fajčilo 5 – 7 % 15-ročných školákov a školáčok.

• Problematické využívanie internetu bolo u polovice 13- a 15-ročných dievčat (49 – 52 %) a u približne tretiny chlapcov (35 – 39 %). Príznaky problematické využívania internetu sa zistili najmä u starších dievčat (13 – 15 ro- kov). V skupine chlapcov prevažovalo hranie online hier, u dievčat to bolo používanie sociálnych sietí.

• Polovica starších dievčat (48 – 50 %) trpela aspoň dvoma symptómami porúch príjmu potravy. Symptómami porúch príjmu potravy trpeli častejšie 13- a 15-ročné dievčatá ako chlapci. Za posledné 4 roky došlo k nárastu výskytu porúch príjmu potravy.

• Chlapci častejšie ako dievčatá reagovali na problém tým, že sa hrali na počítači alebo mobile hry (61 % chlapcov), alebo si šli zašportovať (55 % chlapcov).

Až 94 % tínedžerov sa vyjadrilo, že ich v posledných rokoch ohrozuje násilie, agresia a šikanovanie, drogy a alkohol, psychické problémy a zlé vzťahy v rodine. Tínedžeri pociťujú, ako uviedli vo svojich odpovediach, tiež strach zo smrti, z toho, že sa rodičia rozvedú, a taktiež z finančných problémov rodiny. Dievčatá v porovnaní s chlapcami upozornili na svoj výrazne väčší strach, a to predovšetkým z výsmechu druhých, z kyberšikanovania na internete, ale aj z násilia a šikanovania priamo v škole a v prostredí mimo školy.

Je tiež smutné, že približne štvrtina tínedžerov prežíva častejšie negatívne emócie než pozitívne. Ich negatívne emócie súvisia aj s tým, ako uviedli vo výskume, že dospelí sa nimi málo rozprávajú a neberú vážne ich názory.

Ukázalo sa, že pocit bezpečia dnešných dospievajúcich súvisí so sociálnou oporou od rodičov a vrstovníkov. Tínedžeri sa vyjadrili, že sa cítia najbezpečnejšie s mamou, ďalej s otcom, potom so starými rodičmi a s inými príbuznými a taktiež s kamarátmi. Celkový pocit ich bezpečia je výrazne podmienený zažívaním pocitu bezpečia a dôvery v rodine. Čím viac času trávia s rodičmi, tým sú pocity tínedžerov pozitívnejšie, tým sú celkovo spokojnejší a aj viac dôverujú blízkym osobám. Potvrdilo sa, že kvalita rodinného prostredia je najdôležitejším ochranným faktorom pred duševnými problémami dieťaťa.

Úryvok z knihy Šikanovanie v škole očami psychológa od autorky prof. PhDr. Evy Gajdošovej, PhD., RAABE 2025

ŠIKANOVANIE V ŠKOLE OČAMI PSYCHOLÓGA

Prináša komplexné informácie o najproblematickejšom vývinovom období vo vzťahu k šikanovaniu – adolescencie.

• Definuje základné pojmy a charakterizuje stupne a príznaky šikanovania.
• Upozorňuje na najčastejšie chyby, ktoré sa pri riešení šikanovania z pohľadu psychológa v praxi vyskytujú.
• Obsahuje praktické informácie o preventívnych programoch, ktoré možno využiť priamo v praxi.
• Ponúka návody, ako efektívne pracovať na eliminácii príznakov šikanovania v školskom prostredí.
• Je praktickým poradcom pre všetkých, ktorí chcú riešiť problémové správanie v školách.

Knihu si už teraz môžete objednať TU.