Prieskum: Ako školské prostredie zlyháva pri ochrane neurodiverzitných žiakov

Rozsiahly prieskum realizovaný na vzorke 12 834 žiakov z 88 škôl prináša hlbší pohľad na prežívanie školského života neuroatypických a nebinárnych osôb. Správa s názvom „Šikanovanie – perspektíva neuroatypických osôb“, ktorú pripravila Univerzita SWPS v spolupráci so systémom RESQL a Nadáciou UNIQA, ukazuje, že školské prostredie je pre neurodiverzitných žiakov výrazne náročnejšie a rizikovejšie než pre zvyšok populácie.

Rovesnícke a vzťahové násilie

Prieskum poukazuje na to, že ak sa v triede nachádza neuroatypická osoba, pravdepodobnosť výskytu rovesníckeho násilia výrazne narastá. Tieto deti čelia rôznym formám ubližovania omnoho častejšie:

• Fyzické násilie: Zatiaľ čo v bežnej populácii zažíva bitie či kopanie len malé percento žiakov, medzi neuroatypickými ide až o 8 % (v školách, ktoré nezaviedli podporné mechanizmy RESQL, toto číslo stúpa dokonca na alarmujúcich 24,8 %).
• Relačné a psychické násilie: Vylučovanie zo skupiny zažívajú neuroatypickí žiaci až štyrikrát častejšie a fyzické násilie takmer päťkrát častejšie v porovnaní s neurotypickými rovesníkmi.
• Každodenné doberanie: Až 14 % neuroatypických osôb zažíva každodenné posmievanie či prezývanie a 15 % čelí pravidelnej izolácii v kolektíve (oproti 8 % v bežnej populácii).

Hlboká osamelosť a psychická zťaženosť

Dôsledky dlhodobého tlaku a nepochopenia sa prejavujú nielen na sociálnej rovine, ale aj na fyzickom a psychickom zdraví študentov. Výskum odhalil drastické rozdiely v prežívaní vnútorných stavov:

• Osamelosť a odcudzenie: Až 18,4 % neuroatypických osôb pociťuje akútny nedostatok blízkeho priateľa (v porovnaní so 4 % v normatívnej populácii). Pocit hlbokej vnútornej prázdnoty hlási 27,8 % a pocit odmietnutia skupinou takmer pätina opýtaných.
• Zdravotné a somatické dôsledky: Chronické napätie sa prejavuje bolesťami hlavy (41 %), bolesťami chrbta (48,7 %), úzkostnými stavmi (45,6 %) či ťažkosťami so zaspávaním (50,7 %).
• Nedostatok energie: Až 72 % neuroatypických žiakov pociťuje takmer každý deň únavu a nedostatok energie, pričom len 13 % sa cíti v plnej fyzickej kondícii. Okrem toho 52 % uvádza stav hlbokého smútku a 59 % takmer nepretržitú nervozitu.

Rozdiely medzi regiónmi a potreba podpory

Zaujímavým zistením demografickej časti správy je fakt, že zatiaľ čo v mestách nad 100-tisíc obyvateľov a v súkromných školách hovoria žiaci o svojej neuroatypicite či nebinárnosti otvorenejšie, v menších obciach deti tieto témy častejšie skrývajú. Dôvodom býva strach, hanba a obava z neprijatia.   Autori správy a odborníci z projektu RESQL zdôrazňujú, že neuroatypickosť nie je chybou, ale prirodzenou rozmanitosťou ľudského nervového systému. Aby sa však podarilo vytvoriť bezpečné prostredie, školy musia aktívne zavádzať preventívne opatrenia, posilňovať psychoedukáciu, poskytovať okamžitú emocionálnu podporu a učiť pedagógov flexibilne reagovať na individuálne potreby žiakov.

Kompletnú správu s výsledkami prieskumu nájdete TU